Hubert po 200 rokoch mení kapitolu. Výroba na Slovensku končí

Pre mnohých Slovákov patria fľaše Hubert k oslavám tak samozrejme, že značka pôsobí ako nemenná súčasť nášho trhu. V roku 2025 vo veľkom oslávila 200 rokov tradície, na ktorú nadväzuje. O rok neskôr však prichádza správa, ktorá uzatvára jednu z jej najdlhších kapitol: po takmer 75 rokoch končí výroba v Seredi.

Ako je možné, že spoločnosť, ktorá podľa poslednej zverejnenej účtovnej závierky skončila v zisku, zatvára svoj dlhoročný výrobný závod? Prečo sa produkcia presúva do Česka a čo to môže znamenať pre identitu značky, ktorá dlhodobo pracuje so svojou slovenskou históriou?

Príbeh Hubertu je totiž oveľa komplikovanejší, než naznačuje elegantná etiketa na fľaši. Za dve storočia sa menili majitelia, štáty, politické režimy aj miesto výroby. A aby toho nebolo málo, príbeh Hubertu sa v skutočnosti vôbec nezačal Hubertom.

Príbeh Hubertu sa nezačal Hubertom (a prvenstvo mimo Francúzska)

Musíme sa vrátiť do roku 1825 a do vtedajšieho Prešporka. Na dnešnej Radlinského ulici vznikla fabrika na výrobu šumivého vína, za ktorou stáli obchodník Johann Fischer a lekár Michael Schönbauer.

S týmto momentom sa mimochodom spája jedna obrovská historická zaujímavosť: išlo o vôbec prvú továreň na výrobu šumivého vína na svete mimo územia Francúzska. Výroba bola na svoju dobu výnimočná a už v roku 1846 získalo ich víno zlatú medailu za kvalitu.

Nezaložil ju však žiadny Hubert.

S históriou značky sa dlhé roky spájal romantický príbeh o Johannovi Evangelistovi Hubertovi – mužovi, ktorý mal prísť do Prešporka, zamilovať sa do Paulíny a priniesť si skúsenosti s výrobou sektu. Johann aj Paulína boli skutoční ľudia, no pri vzniku fabriky v roku 1825 neboli. Aj samotný Hubert dnes vo svojich historických materiáloch jasne uvádza Fischera a Schönbauera ako pôvodných zakladateľov.

Meno Hubert sa vo vlastníckej štruktúre podniku objavuje až o polstoročie neskôr. V roku 1875 vstúpil do fabriky Franz Hubert, mladší brat Johanna Evangelista, ako spolumajiteľ. O dva roky neskôr rodina podnik odkúpila a jeho vedenie prevzal práve Johann Evangelist Hubert.

Ten si však novú úlohu dlho neužil. Zomrel ako 33-ročný a kormidlo prebrala jeho manželka Paulína Hubertová. Práve pod jej rukami firma pokračovala v expanzii, získavala ocenenia a vybudovala si meno ďaleko za hranicami mesta. Slávnou epizódou je Miléniová výstava v Budapešti v roku 1896, kde pavilón firmy navštívil osobne cisár František Jozef I.

Po viac než 125 rokoch sa výroba odsťahovala z Bratislavy

Dve svetové vojny a zásadné politické zmeny postupne ukončili éru Hubertu ako rodinného podniku. Po vojne prešla firma konfiskáciou a začlenením do štátneho hospodárstva. Meno rodiny z vlastníctva zmizlo, no značka našťastie prežila.

V roku 1952 prišla ďalšia veľká zmena: výroba opustila Bratislavu a presunula sa do Serede. Dôvodom bola blízkosť vinohradníckych oblastí a vhodnejšia surovinová základňa.

Začiatky v Seredi pritom vôbec nepripomínali moderný závod. Výroba sa najskôr nasťahovala do klenutých pivničných priestorov starého zájazdového hostinca U zlatého grifa z 18. storočia. Až neskôr v meste postupne vyrástol nový vinársky závod. Z núdzového povojnového riešenia sa tak stal domov značky na ďalších sedem desaťročí a generácie zákazníkov si začali spájať Hubert primárne so Sereďou.

Zo seredskej fabriky do medzinárodnej skupiny

Ďalší zásadný zlom prišiel po páde socializmu. V roku 1995 sa Hubert stal súkromnou akciovou spoločnosťou a o päť rokov neskôr vstúpil do nemeckej skupiny Henkell. Tá neskôr (v rokoch 2018 a definitívne v 2026) získala Freixenet, čím vznikol dnešný globálny gigant Henkell Freixenet.

To je pre súčasnú situáciu kľúčový detail. Hubert už dávno nie je samostatnou slovenskou firmou odkázanou na jediný výrobný závod. Je súčasťou nadnárodnej skupiny s ďalšími značkami a obrovskými kapacitami v rôznych krajinách. Výroba však napriek tomu doteraz zostávala v Seredi.

Najskôr veľké oslavy 200 rokov, potom správa o konci

V roku 2025 uplynulo presne 200 rokov od založenia pôvodnej bratislavskej fabriky. Hubert jubileum komunikoval vo veľkom – predstavil limitovaný sekt Hubert 200 Jubilée, zorganizoval podujatia a vznikla aj rozsiahla kniha o histórii šumivého vína na Slovensku. Ešte začiatkom roka 2026 firma označovala jubilejný rok za významný míľnik.

A potom prišiel 18. september 2026.

Spoločnosť oznámila, že do konca roka definitívne uzavrie výrobný závod v Seredi a kompletná výroba šumivých vín sa presunie do sesterských závodov skupiny BOHEMIA SEKT v Starom Plzenci a Mikulove.

Rozhodnutie sa v dvoch etapách dotkne približne 60 zamestnancov. Dôvodom má byť fakt, že napriek investíciám sa nepodarilo dostatočne naplniť kapacitu seredského závodu a zabezpečiť jeho dlhodobo udržateľné ekonomické fungovanie. Svoje zohralo aj meniace sa spotrebiteľské správanie a možnosť efektívne využiť české kapacity sesterskej firmy.

Krachuje Hubert? Účty hovoria niečo iné

Pri správe o zatvorení fabriky prirodzene vzniká dojem, že firme sa fatálne nedarí. Posledné finančné údaje však takýto záver vôbec nepodporujú.

Za rok 2025 vykázala spoločnosť HUBERT J.E., s.r.o. čistý obrat 29,79 milióna eur a čistý zisk 1,79 milióna eur. Zisk síce medziročne klesol o 53 %, no spoločnosť zostala jasne zisková.

Ziskovosť celej spoločnosti a ekonomická udržateľnosť jedného konkrétneho závodu sú totiž dve rozdielne veci. Z verejne dostupných údajov nemožno tvrdiť, že Hubert zatvára Sereď preto, aby sa zachránil pred bankrotom. Ide primárne o logické manažérske rozhodnutie v rámci medzinárodnej skupiny.

To najdôležitejšie totiž zostáva zachované: Hubert ako značka nekončí. Produkty na našom trhu zostanú dostupné naďalej, končí len fabrika v Seredi.

Čo vlastne robí značku slovenskou?

Práve tu začína byť celý príbeh zaujímavý aj z marketingového pohľadu. Čo robí značku, akou je Hubert, slovenskou?

Je to fabrika? Miesto založenia? Ľudia vo výrobe? Alebo skôr spomienky a asociácie, ktoré si so značkou vytvorilo niekoľko generácií zákazníkov?

Hubert má korene v Bratislave. Meno získal až polstoročie po založení. Prežil znárodnenie, desaťročia sa vyrábal v Seredi a od prelomu milénií patrí Nemcom. Napriek všetkým týmto zmenám zostala značka pre veľkú časť trhu stopercentne „domáca“.

Teraz však príde zmena, ktorá môže byť z pohľadu brandingu oveľa citlivejšia než zmena majiteľa. Po 74 rokoch sa fyzická výroba presunie mimo Slovenska. Dvestoročná história je silným zdrojom autenticity iba dovtedy, kým zákazník cíti spojenie medzi historickým príbehom a tým, čo značka predstavuje dnes. Ak sa miesto výroby mení, bude pre Hubert kľúčové komunikovať, ktoré časti jeho identity zostávajú a prečo sú jeho bublinky stále rovnako naše.

Za viac než 200 rokov prežila tradícia, na ktorú Hubert nadväzuje, monarchiu, dve svetové vojny, vznik aj rozpad Československa, socializmus, privatizáciu aj zahraničné vlastníctvo.

Teraz sa uzatvára ďalšia kapitola. Bublinky zostávajú, výroba v Seredi končí. A Hubert bude musieť ukázať, že jeho slovenská identita dokáže fungovať aj za hranicami.