Dve Slovenky vytvorili originálnu kolekciu inšpirovanú habánskou keramikou

Dve Slovenky vytvorili originálnu kolekciu inšpirovanú habánskou keramikou

Šperky sú vyrobené technikou odlievania do sadrových foriem a na odev bola použitá kombinácia techník potlače a plisovania. Pri výrobe niektorých modelov uplatnili  autorky zero waste systém. 

Habáni sú príkladom toho, že aj prisťahovalci môžu v kultúre domáceho národa zanechať významnú stopu. Šikovní a zruční remeselníci sa preslávili najmä keramikou, ktorá očarila  i mladé dizajnérky Ľubicu a Vierku. Tie sa rozhodli spojiť svoje sily a unikátnu kolekciu  dámskych šiat, šperkov a doplnkov postavili na habánskej kultúre. 

Radikáli i zruční remeselníci 

Kto vlastne boli Habáni? Išlo o nábožensko-sociálne hnutie, ktoré chcelo Lutherovu  reformáciu doviesť do úspešného konca. Kvôli radikalizmu boli vyháňaní z materských krajín  a v roku 1525 museli opustiť aj Švajčiarsko. Usadili sa na južnej Morave a neskôr osídlili  i západné Slovensko. Predstavovali vysoko usporiadanú komunitu s prísnym dodržiavaním  poriadku. Ich zásady sa im vrátili v celkovej prosperite a v porovnaní s ostatným  obyvateľstvom aj v hmotnom blahobyte. Ten vyplýval najmä z predaja výrobkov zručných  remeselníkov, pričom z predaja mala nadštandardné zisky aj vrchnosť, na území ktorej žili.  Habáni ovládali početné remeslá, vynikali najmä vo vinohradníctve, hrnčiarstve, súkenníctve  či lekárnictve. Pravdepodobne najsilnejší pozitívny ohlas si získala habánska keramika,  známa najmä svojimi tvarmi a maľbou. Používané keramické glazúry boli zlúčeninami  oxidov kovu a sklárskych pieskov. K charakteristickým farbám patrili najmä biela, žltá,  zelená, fialová a modrá. Čierna bola farbou kontúry, červenú nepoužívali – bola farbou smrti.  Spočiatku pracovali len s rastlinnými vzormi, neskôr opatrne pribúdali zvieratá. V prejave  pokory sa neodvážili zobrazovať na predmetoch bežnej spotreby človeka. V súvislosti s ich  keramikou sa často stretávame s termínmi majolika a fajansa.

Mystické spojenie 

Práve habánska kultúra a jej vzory učarovali nadanej dizajnérke Ľubici Poncik, ktorá je  absolventkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, odbor textilný dizajn. Jej práce  boli prezentované na predajných výstavách a prehliadkach v Čechách, Francúzsku, Belgicku,  Nemecku, Rakúsku i Taliansku. Hlási sa k tradíciám, slovenskej ľudovej výšivke a habánskej  fajanse. Na odevy aktuálnych strihov aplikuje formou sublimačnej potlače tradičné ľudové  motívy, najmä určité typy plnej a plastickej výšivky. Využíva tiež tradičné techniky výroby  textilu a odevov, akými sú háčkovanie, paličkovanie a pletenie. „Začala som s tvorbou okolo  roku 2007 a inšpiráciu som čerpala najmä v Slovenskom národnom múzeu v Martine, kde  majú výšivky z 19. a začiatku 20. storočia. Fotila som si ich a redizajnovala, vďaka čomu vznikali nové dezény a ilúzie výšiviek na textil. Postupne som cítila potrebu zmeny, oslovila ma keramika  a Habáni, o ktorých som si veľa naštudovala. Priťahovala ma aj spolupráca s inými umelcami  a práve preto som prizvala Vierku s ponukou zapojiť sa. Nechala som jej voľnosť a dnes môžem povedať, že jej šperky dokonale ladia s odevmi,“ povedala Ľubka pri našom stretnutí v Galérii X, kde boli ich diela vystavené celý jún.

#habantouch

Na kolekcii #habantouch pracovali autorky zhruba dva roky. „Keď ma Ľubka prizvala  k projektu, začala som hľadať, čo ma osloví tak, aby to korešpondovalo s už z časti vytvorenou kolekciou. Niektoré motívy habánskych dekórov  som previedla priamo do 3D, ako napríklad motív vtáčika a rybky. S ďalšími som ďalej pracovala a rôzne  upravovala, čím vznikli nové tvary. Pri glazovaní som vychádzala z farieb typických pre habánsku keramiku, avšak zvolila som inú techniku a to oblievanie glazúrov. Pri tejto technike sa pracuje s určitou dávkou náhody, čiže nie je možné vytvoriť dva rovnako naglazované výrobky. Každý  prívesok je tak jedinečný originál. Medzi kúskami oblečenia, doplnkami a šperkami vznikla magická synergia,“ hovorí Viera Joštová Igriciová,absolventka Vysokej školy výtvarných umení, odbor úžitkové umenie – keramika, je autorkou keramických šperkov z kolekcie #habantouch. Je postavená na bohatej  farebnosti. Autorky experimentovali s tradičnými motívmi kvetov či zvierat. Z hľadiska  použitých technológií sú šperky vyrobené technikou odlievania do sadrových foriem a na  odev bola použitá kombinácia dvoch techník potlače a plisovania. Pri výrobe niektorých  modelov použila Ľubica Poncik zero waste systém – strihy navrhla tak, aby využila celý vzor  potlače a nevznikol žiadny odpad. Keď sa jej však predsa len nejaká látka zvýšila, vyrobili sa  z nej stuhy či šatky. V kolekcii #habantouch sa objavujú aj iné kúsky z materiálov ako je  napríklad keramika či koža. „Máme rady zaujímavé spájanie a nové spolupráce a preto sme sa  rozhodli spolupracovať na návrhoch aj s odborníkmi z iných oblastí. Kožené listové kabelky  sme navrhli v spolupráci s majstrom ľudovej umeleckej výroby Jiřím Halámkom,“ uviedli  autorky. Nejde pritom o žiadnu masovú výrobu. Dizajnové kúsky sú zväčša šité na mieru s cieľom zachovať si výraznú dávku originality. A čo umelkyne chystajú do budúcna? „Pripravujeme ďalší projekt vychádzajúci z keramiky, s prvkami mramorovania a trasakovania engobami,“ prezradila tajomne Vierka. Kolekciu Haban Touch nafotila Janka Liška v priestoroch Slovenskej ľudovej majoliky v Modre. Tvárou kolekcie je herečka Eva Sakálová.

Kolekciu Haban Touch finančne podporila Nadácia Tatra Banky. 

Zdielať na Facebooku  
Vyfiltruj si články podla kategórie