Minulosť je dnes - Brezno

Minulosť je dnes - Brezno

„Mám rád to mesto, nevestu Ďumbiera a Hrona, mesto, ktoré v svete nemá páru. Brezno, kolíska môjho domova.“

Posledné trojveršie básne Ladislava Kukulu, Moje mesto, iste hovorí z duše nejednému Brezňanovi. Srdce Horehronia je už od nepamäti centrom regiónu a pýši sa bohatou históriou. Prvýkrát sa územie spomína v roku 1265 ako terra Berezun. O 115 rokov neskôr získalo štatút mesta. Hoci malo pred sebou perspektívu banského mesta, nakoniec sa stalo slobodným mestom s určitými výhodami.

Jeho nezávislosť bola často narúšaná zo strany majiteľov susedného panstva, ľupčianskych Dóciovcov. Príčinou neboli len lákavé zlatonosné rudy, ale tiež nevyjasnené právne postavenie mesta. To sa často ocitlo ako dar v rukách kráľovských manželiek. Kým sa situácia neupokojila, mešťania zažívali obmedzovanie slobody podnikania, vyberanie mýtnych poplatkov a nakoniec v roku 1517 vyplienenie a vypálenie mesta, pri ktorom zhorel aj prvý kostol.

Po období riešenia územných sporov sa mesto ocitlo vo víre politických a vojnových udalostí v Európe. Z juhu ho ohrozovala turecká armáda a vojská veliteľov stavovských povstaní. V časoch vojenských zápasov a pustošenia povýšil panovník Ferdinand III. mesto v roku 1650 na kráľovské s povinnosťou vybudovať si hradby. Odvaha Brezňanov pri ochrane mesta sa zachovala v legende o smelom Bomburovi, ktorý ho v udatnom boji zachránil pred Turkami. Jeho podobu stotožňujú s fúzatým rytierom v erbe mesta. Vtedy ešte mešťania netušili, že im na dvere klope ďalšia katastrofa. Požiar v roku 1779 poškodil radnicu a popolom ľahol i neskorogotický kostol pod Dúbravkou Na Bráničke. Z kostola ostala len svätyňa, preto sa Brezňania rozhodli postaviť si nový kostol na námestí. O pár rokov neskôr si už mohli svoj kostol postaviť aj evanjelici.

Proces industrializácie síce mesto neobišiel, ale ani mimoriadne neovplyvnil. Samostatné drobné prevádzky neprekročili rámec miestneho významu. Väčší význam nadobudla železiareň v Bujakove, ktorú neskôr prebudovali na lepenkáreň fungujúcu dodnes. Pracovné príležitosti obyvateľom mesta i chotára poskytovali erárne železiarske prevádzky na Polhore a v Bystrej, ktoré boli súčasťou Hrončianskeho železiarskeho komplexu.

Čulý literárny život, ktorým mesto na začiatku 19. storočia žilo, sa stal zázemím pre národnobuditeľské hnutie. Popri Jánovi Chalupkovi, Karolovi Kuzmánym či Samovi Chalupkovi si myšlienky hnutia osvojili i národovci z radov breznianskych mešťanov. Z Brezna sa stalo jedno z národnobuditeľských centier Slovenska, v ktorom takmer sídlila Matica slovenská. Po opakovanom hlasovaní to však zastupiteľstvo definitívne zamietlo v apríli 1862.

Mesto neobišlo ani rinčanie zbraní prvej svetovej vojny. Rukovanie mužov znamenalo odchod živiteľov rodín a úbytok pracovných síl vo všetkých rezortoch. Vďaka vlastnej poľnohospodárskej produkcii Brezňania spočiatku nepociťovali hlad, to sa však razom zvrtlo. Keď v roku 1918 hrôzy vojny pominuli, trvalo dlhé roky, kým sa ľudia znovu postavili na nohy. A to už na dvere klopala ďalšia vojna. Charakterizovalo ju okrem iného aj vyhladzovanie nepohodlných občanov, čo sa konkrétne v Brezne začalo demoláciou výkladnej skrine židovského obchodníka s módnym tovarom. Prenasledovaní boli aj Rómovia, politickí väzni a ďalšie nepohodlné skupiny. V polovici augusta 1944 sa v meste začali objavovať partizáni, ktorí boli pre mnohých svetielkom nádeje v tme. Ich úsilie dokončila Červená Armáda, ktorá Brezno definitívne oslobodila 31. januára 1945.

Po roku 1948 sa život na Slovensku dostal do oprát Komunistickej strany Československa. Vláda zoštátňovala, znárodňovala, ale i budovala. Vznikli Stredoslovenské železiarne, ale i národný podnik Mostáreň Brezno, ktoré dávali chlieb prakticky celému regiónu. Industrializácia zmenila tradičný charakter mesta, stalo sa priemyselným centrom Horehronia.

Kultúrnym, spoločenským a administratívnym centrom je dodnes. Dýcha zeleňou, námestie žije kultúrnymi podujatiami a najmä – stále je tu dostatok ľudí, ktorí majú Brezno pevne zakorenené v srdci a snažia sa ho deň po dni zveľaďovať pre ďalšie generácie.

#minulostjednes ⬅️

Ďakujeme Mestskému úradu Brezno za spoluprácu a rovnako ďakujeme aj Horehronskému múzeu za pomoc pri pátraní po historických fotografiách.

1918 vs. 2021 – Radnica a kostol

V poradí tretí, rímskokatolícky kostol sa stal dominantou mesta po obrovskom požiari v roku 1779. Zhorelo pri ňom 113 domov vrátane staršieho kostola. Mesto sa rozhodlo postaviť nový na takmer prázdnom námestí. Na jeho výstavbu prispeli aj iné mestá monarchie.

V rokoch 1779 – 1780 prebiehala aj rekonštrukcia najstaršej zachovanej stavby v meste – radnice (budova vpravo), ktorá bola taktiež poškodená požiarom. Vo svojej dobe slúžila aj ako väznica.

Zdroj historickej fotografie: Horehronské múzeum Brezno
Autor koláže a súčasnej fotografie: www.hiroas.sk

1895 vs. 2021 – Malá stanica

Železnica znamenala pre Brezno obrovský prínos. Mesto malo byť pôvodne jednou zo zastávok Pohronskej železnice, smerujúcej zo Štúrova do Košíc. Z plánovaného zámeru v roku 1862 zišlo a Brezňania si museli na príchod prvého vlaku počkať ešte niekoľko rokov. V roku 1895 však privítali prvý vlak na trase Podbrezová – Tisovec. Od roku 1903 pokračovala vetva z Brezna na Červenú Skalu.

Na budovanie trate prispel aj bulharský cár Ferdinand Coburg, ktorý si Horehronie zamiloval. V Pohorelskej Maši, v blízkosti rodinného kaštieľa, si nechal vybudovať aj svoju súkromnú zastávku.

Brezňanom sa vraj nepáčilo, že ich pôda sa má zmeniť na železničnú trať. So svojimi pozemkami sa lúčili veľmi ťažko, čo môže byť jeden z dôvodov, prečo predávali len tie najkrajnejšie parcely a tak je železničná trať v okolí Brezna veľmi kľukatá.

Zdroj historickej fotografie: Horehronské múzeum Brezno
Autor koláže a súčasnej fotografie: www.hiroas.sk

1930 vs. 2021 – Betliarsky most

Železobetónový Betliarsky most bol svojho času najdôležitejšou spojnicou Brezna s juhovýchodnou časťou regiónu. Nebol však jediný. Ľavú a pravú stranu Hrona spájal Štrichársky most na píle v Hálnach a Baldovský most v časti Mláky. Ten nadobudol strategický význam výstavbou štátnej cesty Hriňová – Čierny Balog – Máto pod Ďumbierom v roku 1942. Nový železobetónový most zničila v októbri 1944 ustupujúca povstalecká armáda.

Okrem mostu spájali oba brehy aj drevené lávky pre chodcov. Kvôli prívalovým vodám či potopám bývali často poškodené alebo odplavené. 

Zdroj historickej fotografie: Horehronské múzeum Brezno
Autor koláže a súčasnej fotografie: www.hiroas.sk

1910 vs. 2021 – Židovská synagóga

Koncom 19. storočia sa v meste začala formovať židovská komunita, ktorá sa v roku 1900 rozhodla postaviť aj svoj stály cirkevný stánok. Vymenili pôvodnú modlitebňu za synagógu, ktorej základný kameň položili v roku 1901. Brezno sa stalo centrom židov z celého Horehronia a synagóga častom získala aj svojho rabína.

Do mesta priniesli inú kultúru a prispievali aj k jeho rozvoju. Brezňania ich mali radi. Pracovali ako obchodníci, lekári či advokáti. Kvôli rasovým zákonom slovenského štátu ich po roku 1942 zostala v Brezna len hŕstka.

Po 2. svetovej vojne bola synagóga využívaná ako sýpka či sklad. Revitalizovať sa ju podarilo až v roku 2015

Zdroj historickej fotografie: Horehronské múzeum Brezno
Autor koláže a súčasnej fotografie: www.hiroas.sk

1927 vs. 2021 – Regulácia Hrona

V rokoch 1931 až 1934 sa mesto rozhodlo zregulovať tok Hrona. Prácu viac ako 300 robotníkov takmer zničil ľadochod v roku 1937, ktorý poškodil aj železnú lavicu pre peších ústiacu do dnešnej Lichardovej ulice. V čase regulácie Hrona stál na jeho brehu nový moderný nájomný dom, ktorý nahradil starý poschodový pavlačový dom. (červený obytný dom)

Na mieste dnešnej Sokolovne (v úzadí za mostom) postavenej v roku 1927, stoja ešte pri brehu Hrona pôvodné roľnícke domy. Sokolovňa fungovala ako prvá telocvičňa a neskôr sa v budove konali rôzne slávnosti, podujatia či premietali filmy. 

Zdroj historickej fotografie: Horehronské múzeum Brezno
Autor koláže a súčasnej fotografie: www.hiroas.sk

1929 vs. 2021 – Hotel Ďumbier

Dnešný hotel Ďumbier (budova vľavo) bol dlhé desaťročia centrom kultúry a zábavy. Najskôr bol využívaný najmä ako mestský hostinec, neskôr tu sídlilo pánske kasíno či knižnica, ale aj iné spolky.  Postupom času však získaval terajšiu podobu. Často ho pomenúvali aj Redutou. Navštevovali ho turisti, obchodníci, ale aj ľudia hľadajúci spoločensko-kultúrny priestor. Ďumbier poskytoval občerstvenie, tanečnú sálu s javiskom, bývanie a zaujímavo spracovaný interiér z dielne sochára Štefana Padličku, ktorý na balkónoch ručne vymodeloval zvieracie či rastlinné motívy.

Zdroj historickej fotografie: Horehronské múzeum Brezno
Autor koláže a súčasnej fotografie: www.hiroas.sk

1940 vs. 2021 – Námestie

Viacpodlažné domy s honosnými fasádami sa upravenou uzavretou záhradou tvoria dodnes reprezentatívnu časť zástavby námestia v Brezne. Viaceré z nich majú dátum vzniku alebo prestavby umiestnený na svojich fasádach. Kým na prízemí domov sa vybudovala obchodná sieť – pekáreň, obchod s potravinami a drogéria, zvyšok domu bol využívaný na bývanie. Ich obyvateľmi boli vysokopostavené rodiny, ktoré tvorili elitu mesta. 

Každú nedeľu sa po obvode námestia korzovalo. Ľudia sa stretli v mestskom parku, spoločne sa prechádzali a preberali najnovšie pikošky. Dámy sa tu chodili predvádzať vo  svojich noblesných róbach, mladí ľudia pri korzovaní nadväzovali známosti. Korzovanie pokračovalo aj mimo mesta, na strelnicu. Tu sa stretávala najmä mužská časť smotánky, združená v streleckom spolku. Súperili v streľbe a spoločne sa zabávali.

Zdroj historickej fotografie: Horehronské múzeum Brezno
Autor koláže a súčasnej fotografie: www.hiroas.sk

1927 vs. 2021 – Nájomný dom

Druhý nájomný dom v poradí postavilo mesto na nároží Kuzmányho a Štúrovej ulice (na ľavo od domu sa nachádza vyššie spomínaný Betliarsky most). Od roku 1927 stojí na mieste starého poschodového pavláčového domu, v ktorom žil a tvoril brezniansky sochár Štefan Padlička.

Budova bola majetkom mesta, o čom svedčí aj erb na jeho fasáde. V prízemnej časti boli priestory vyčlenené na obchodnú sieť – dlhé roky tu prevádzkoval svoj obchod Jozef Kreisler, ktorého papiernictvo poznali v širokom okolí. V dome podnikala aj iní remeselníci – hodinár, mäsiar či holič.

Zdroj historickej fotografie: Horehronské múzeum Brezno
Autor koláže a súčasnej fotografie: www.hiroas.sk

1971 vs. 2021 – Brezno počas socializmu

V roku 1960, keď sa zrušil okres, sa Brezno dostalo na perifériu záujmu. Prestalo sa investovať do jeho rozvoja, vďaka čomu sa aj vo väčšom prípade zakonzervovalo v pôvodnom historickom vzhľade, až na výnimku, akou je obchodný dom Jednota. Na jeho mieste predtým stála Tatra kaviareň a knižnica. Tie sa však stali nežiaduce a museli ustúpiť pokroku. Plán bol nahradiť ich funkcionalistickou a efektívnou budovou obchodného domu.

Tu však komunisti neskončili. S rozvojom sa pokračovala aj na ulici Československej armády, kde žili chudobnejší roľníci v rodinných domoch, ktorí sa popri obrábaní pôdy živili aj remeslom. Panelová zástavba však bola nemilosrdná. Rodinné domy a celá ulica jej nakoniec padli za obeť.

Zdroj historickej fotografie: Horehronské múzeum Brezno
Autor koláže a súčasnej fotografie: www.hiroas.sk

1925 vs. 2021 – Mestská veža

Mestská veža, radnica a kostol tvoria jadro pôvodného mesta a zároveň aj centrálnu časť námestia. V roku 1830 získalo mesto súhlas na stavbu obrannej mestskej veže s výškou 31 metrov a obvodom 10×10 metrov. Slúžila ako strážna veža pred nepriateľmi, zvonica či ako ohlasovňa požiaru. Tie boli v tom čase bežné a veľmi rýchlo sa dokázali rozšíriť z domu na dom. Vďaka skorej signalizácii strážneho, ktorý mal výhľad na celé mesto, dokázali obyvatelia zabrániť rozsiahlemu požiaru.

Strážny bol obvykle človek platený mestom. Žil na najvyššom poschodí veže, kde mal zriadený byt, z ktorého mal 360° stupňový výhľad na celé mesto.

Zdroj historickej fotografie: Horehronské múzeum Brezno
Autor koláže a súčasnej fotografie: www.hiroas.sk

1935 vs. 2021 Milan Rastislav Štefánik

Na výročie úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika bol v máji v roku 1929 postavený na námestí pomník. Pri pomníku sa so svojimi návštevníkmi zvykol fotiť aj dlhoročný mestský poslanec a starosta Brezna Emil Kusý. Na fotografii je zachytená návšteva ministra priemyslu Neumanna s celou suitou živnostníkov.

V päťdesiatych rokoch 19. storočia sa komunisti usilovali o zlikvidovanie Štefánikovej sochy. Považovali ho totiž za nežiaduceho. Sochu od autora Jozefa Belušu, ktorá je celá z bronzu, plánovali roztaviť a znehodnotiť. Po odobratí vzorky z jeho prstu boli však dokumenty sfalšované a materiál sa vyhodnotil ako nepotrebný a nevhodný, čím sa ju podarilo skryť. Dlhé roky bola ukrývaná v garážach, zahádzane v bedniach, až kým ju v roku 1990 mesto nevrátilo na svoje pôvodné miesto. 

Zdroj historickej fotografie: Horehronské múzeum Brezno
Autor koláže a súčasnej fotografie: www.hiroas.sk

1944 vs. 2021 – Pohrebisko druhej svetovej vojny

Dôkazom toho, že námestie neslúžilo len ako korzo či kultúrny priestor, je aj dočasné pohrebisko nemeckých vojakov, ktoré pri vypuknutí Slovenského národného povstania zriadila nemecká správa. Boli tu pochovaní takmer všetci vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní Brezna ruskou a rumunskou armádou. Neskôr však boli ich telá exhumované. Keď totiž Rusi v auguste 1945 začali stavať pomník, veliteľ rozhodol, že sa nemôže nachádzať vedľa takého cintorína. Pomník dnes už neexistuje a je nahradený kamennou ružou.

Telá ruských vojakov boli taktiež exhumované a prevezené do Zvolena. Časť z nich pochovali do spoločného hrobu, zatiaľ čo vyššie postavení členovia armády či generáli boli umiestnení do jednotlivých hrobov. 

Zdroj historickej fotografie: Horehronské múzeum Brezno
Autor koláže a súčasnej fotografie: www.hiroas.sk

1940 vs. 2021 – Baldovský most

Fotografia zobrazuje pohľad na ešte nezastavanú mestskú časť Mláky. Počas Slovenského štátu v roku 1942 sa začalo aj s výstavbou unikátnej cesty, ktorá spájala južnú a severnú časť Slovenska. Viedla z Brezna cez Mýto pod Ďumbierom, Čertovicu až na Liptov, a v rámci nej bol vybudovaný aj najnovší Baldovský most.

Ten však počas Slovenského národného povstania vyhodili do vzduchu, aby nemecké vojska nemali ľahký prístup do mesta. V súčasnosti sa vedľa nachádza originálny slovenský znak, ktorý bol dlhé roky ponechaný napospas prírode a podarilo sa ho zachrániť až pri stavbe obchvatu. 

Zdroj historickej fotografie: Horehronské múzeum Brezno
Autor koláže a súčasnej fotografie: www.hiroas.sk

1940 vs. 2021 – Tatra banka

Tatra banka bola do roku 1920 známa ako Hornouhorská banka Tatra. Nápad Rudolfa Krupca, ktorý ju vo februári 1885 založil, sa tešil veľkej obľube. Po roku 1918 mala Tatra banka najviac pobočiek medzi bankami na Slovensku. Bolo ich až 44. Podarilo sa jej prežiť druhú svetovú vojnu, avšak v roku 1945 bola znárodnená a o tri roky zlúčená so Slovenskou bankou, vtedy druhou najväčšou bankou na Slovensku.

Zdroj historickej fotografie: Horehronské múzeum Brezno
Autor koláže a súčasnej fotografie: www.hiroas.sk

Kapitola MINULOSŤ JE DNES – BREZNO vznikla v rámci výbornej spolupráce s mestom Brezno a milými ľuďmi z Horehronského múzea. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo vytvoriť 14 unikátnych koláží, ktoré vo viac ako metrovej veľkosti stále zdobia breznianske námestie. 🤩

Budeme radi za akékoľvek zdieľanie projektu. 😍

Ak nie je uvedený zdroj historickej fotografie, prípadne autor, fotografia pochádza od neznámeho autora alebo z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov. V žiadnom prípade si nenárokujeme autorské práva na historické zábery. Súčasné, farebné fotografie a koláže sú z dielne Hiroäs.

Zdielať na Facebooku  
Vyfiltruj si články podla kategórie