Petržalka - v časoch dávnych i našich

Petržalka - v časoch dávnych i našich

História Petržalky siaha až do 13. storočia. Za svoju existenciu si prešla viacerými názvami, napríklad Wlocendorf, Mogorscigel či Flycendorf. Najznámejšie názvy sú však Engerau (čo po nemecky znamenalo Užšia Niva) či Ligetfalu (Ves na Nive) alebo Bratislavská Lužná Ves – Pozsonyligetfalu.

Zdroj titulnej fotografie: Ateliér Edo Kozič/Bratislava na starých fotografiach

Prví obyvatelia na území dnešnej Petržalky – kočovníci a hraničiari

Prví kočovníci osídlili dnešnú Petržalku v dobách, keď bolo jej územie určované Dunajom a tam kde boli vyvýšeniny, vznikali ostrovy či polostrovy. Táto lokalita bola bohatá na úrodu a taktiež tvorila hranicu medzi troma krajinami. 

V období rozpadu Veľkomoravskej ríše okolo 10. storočia sa tu usadili Pečenehovia. Bojovníci tureckého pôvodu tu chránili hranicu uhorského kniežaťa Gejzu. Zostali po nich pomenovanie Pečniansky les, Pečnianske rameno či ulica. V 10. až 11. storočí sa v petržalskej časti Kopčany usídlili Sikulovia, pochádzajúci pravdepodobne z Rumunska.

V 11. storočí prišli aj Rusi. Ich bojové kmene kočovali od ruských riek Volga a Dneper a niektoré sa rozhodli usadiť pri Bratislave. V 13. storočí územie po Pečenehoch osídlili nemeckí kolonisti. Prišli na územie Uhorska, ktoré bolo v tom čase zničené po plienení Tatármi a vyľudnené hladomorom. Územie bolo označené za vyľudnené a neskôr bolo obývané prievozníkmi a tak tomu bolo až do roku 1526, kedy sa odohrala Bitka pri Moháči. Porazená bola vtedy armáda uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského, ktorý pri úteku zahynul. Víťazstvo Osmanov viedlo na niekoľko storočí k rozdeleniu Uhorska medzi Osmanskú ríšu, Habsburskú monarchiu a Sedmohradské kniežatstvo. Pred krvilačnými Osmanmi utekali všetci. Chudobní ľudia z tzv. Dolného Uhorska, hlavne Chorváti a Maďari. Mnohí z nich sa dostali až do Petržalky, kde neskôr splynuli s pôvodnými obyvateľmi. Vďaka tomu prežili záplavy, plienenie križiakov a husitov. Pomáhali si aj napriek rozdielnemu zloženiu obyvateľstva a rozličným tradíciám. Až do 19. storočia, kedy sa opäť všetko zmenilo.

Francúzi pozerajúci sa na horiaci hrad Devín, ktorý sami zapálili. Pre Bratislavu mal dôležitý strategický význam. Kontroloval tok Dunaja a tvoril akúsi vysunutú obrannú záštitu mesta. Zdroj: AJH

Petržalka – Dejisko napoleonských vojen

Pred viac ako 210 rokmi sa Petržalka stala dejiskom napoleonských vojen. V roku 1809 pocítila Bratislava a jej okolie hrôzy novej vojny. Napoleonovi ju vyhlásil rakúsky cisár František I. v snahe získať späť stratený vplyv. Napoleonovi sa podarilo získať Viedeň a tak sa arcivojvoda Karol rozhodol zaujať pozície na ľavom brehu Dunaja.

Po bitke pri Aspern sa Napoleon obával spojenia rakúskych vojsk. Petržalka, ktorú v tom čase tvorili ostrovy oddelené dunajskými ramenami, tak získala ohromný strategický význam. Začalo sa to budovaním opevnení a za základ bol zvolený ostrov Au, na ktorom sa dnes nachádza Aupark a Sad Janka Kráľa. Petržalčania, v počte približne 500 obyvateľov, boli evakuovaní. 

Začiatkom júna sa už bojovalo o bratislavské predmostie. Tretieho júna čelilo takmer 6-tisíc obrancov mesta obrovskej francúzskej presile približne 18-tisíc mužov. Túto armádu na Bratislavu poslal Napoleon a velil jej maršal Louis-Nicolas Davout.

Petržalka končí v plameňoch, ale Francúzom sa opevnenie dobyť nepodarilo. Rozhodli sa preto Bratislavu nepretržite obstreľovať. Vypálili na ňu okolo 4-tisíc striel, ktoré si vyžiadali obete na životoch a značné materiálne škody. Bratislava sa však napriek tomu nevzdala. 

Napoleonova armáda obstreľujúca Bratislavu. Na mesto bolo v priebehu troch dní vypálených viac 4-tisíc striel. Bolo zničených 143 domov a o život prišli stovky ľudí, obrancov i obyvateľov mesta.

Samotné boje o Petržalku si vyžiadali množstvo obetí. Na našom území malo zahynúť viac ako 1 500 Francúzov, preto sa tu ešte i dnes nachádza množstvo roztrúsených hrobov. 

Petržalka v období prvej Československej republiky

Po 1. svetovej vojne Petržalka pripadla kvôli tvorbe nových hraníc Maďarom. Stala sa z nej pohraničná obec a hrozil jej ekonomický úpadok. Rakúski a nemeckí podnikatelia sa vyhrážali odsťahovaním. Československá diplomacia však vyjednávaním získala Petržalku a stala sa súčasťou Československa. To sa Maďarom nepáčilo a tak začiatkom leta 1919 hrozil ich útok cez most a tak bola na moste vybudovaná barikáda a palebné postavenie. Dňa 14. augusta 1919 však Petržalku obsadilo československé vojsko a pričlenilo ju k Československej republike. 

Petržalčania si užívajú zamrznutý Dunaj. Zdroj: Ján Čomaj

Za prvej Československej republiky začala získavať na význame. Za obdobie necelých dvadsať rokov vzrástla päťnásobne. Postupne sa stala najväčšou obcou v republike, začala si budovať nové republikánske a demokratické tradície.

Už v roku 1938 však nemecké vojská obsadili Petržalku, ktorá bola súčasťou Hitlerovej Veľkonemeckej ríše až do oslobodenia Bratislavy 4. apríla 1945.

Petržalka v područí Hitlera a Tretej ríše

Dňa 10. októbra 1938 jednotky československej armády, polícia a colníci opustili Petržalku. Obsadilo ju nemecké vojsko a z Petržalky sa stal Engerau. Novú hranicu medzi Treťou ríšou a Československom si bol 25. októbra 1938 pozrieť aj samotný Adolf Hitler, ktorý si sem odskočil z Viedne. Z Engerau sa ďalekohľadom díval na Bratislavu, kde videl sochu Milana Rastislava Štefánika s československým levom. Vtedy mal vysloviť známu vetu: ,,Tá mačka musí ísť preč.”

Adolf Hitler pozerajúci sa ďalekohľadom na Bratislavu. Zdroj: ba.foxy.sk

Na konci 2. svetovej vojny tu vznikol nacistický koncentračný tábor, kde v novembri 1944 umiestnili takmer 2-tisíc Židov. Tábor mal až šesť podtáborov. Väzni boli ubytovaní v susedstve civilných obyvateľov Engerau, ktorých bolo v tom čase približne 15-tisíc. Podtábor Fürst sa nachádzal napríklad v dnešnom areáli Incheba, podtábor Leberfinger zas na Tyršovom nábreží. 

Petržalka bola súčasťou Tretej ríše od 10. októbra 1938 až do 4. apríla 1945. Roky fašistického útlaku znamenali pre Petržalku najtemnejšie obdobie v jej histórii, boli to roky biedy, odriekania, udavačstva a perzekúcií. 

Nemecké obyvateľstvo Petržalky nadšene víta vojská Wehrmachtu. Zdroj: Bratislavské rožky

Po oslobodení Sovietskou armádou sa Petržalka stala opäť súčasťou Československa. Po roku 1946 sa jej osud radikálne zmenil. Stala sa súčasťou Bratislavy – jej mestskou časťou. Vďaka Parížskej dohode sa posunula hranica s Maďarskom až za Čunovo. 

Meštianska škola na Hitlerovej ulici, ktorá sa pred vojnou volala aj Masarykova, po vojne zas Stalinova. Dnes sa v budove nachádza súkromné gymnázium a náchadza sa na Zadunajskej ceste. Zdroj: Bratislavské rožky

Divoké komunistické roky 

V roku 1973 sa rozhodlo o prestavbe Petržalky do podoby, v akej ju poznáme dnes. Pôvodná zástavba rodinných domov padla za obeť novým, moderným, funkcionalistickým panelákom, ktoré preslávili Petržalku natoľko, že dostala pomenovanie betónová džungľa. Prvý panelák bol skolaudovaný 3. augusta 1977 na Romanovej ulici. Ďalšie roky boli pre Petržalku neslávne známe ako roky kriminality a drog. Bol to okraj mesta, krajiny, blízko hraníc a to pre hlavné mesto predstavovalo akúsi vstupnú bránu drog. Do nových panelákov sa sťahovali najmä mladé rodiny a keďže mladí ľudia pribúdali a v Petržalke chýbala zábava, bežne sa spoločne stretávali v bytoch najmä v nočných hodinách. Starší Petržalčania hovoria o tom, že také rušenie nočného pokoja si nedokážu teraz už predstaviť. Ani policajti si nevedeli dať rady s opitou mládežou. 

Petržalka v osemdesiatych rokoch. Pozeráte sa na dnešný Aupark. Zdroj: Bratislava a jej premeny

Výstavba Domu kultúry Ovsište – 1978 – 1982. Zdroj: Petržalka na starých fotografiach

Postupom času sa Petržalka začala formovať. Pribúdala občianska vybavenosť, zlepšila sa doprava a kriminalita sa taktiež výrazne znížila. Paneláky postupne dostali novú fasádu a pribudlo aj množstvo moderných budov. 

Deti hrajúce sa  v osemdesiatych rokoch na ihrisku na dnešnej Bradáčovej ulici.

Petržalka v súčasnosti

Petržalka sa postupne stala najhustejšie obývaným sídliskom v strednej Európe, kde pokope žije okolo 125-tisíc obyvateľov. Keby fungovala ako samostatné mesto, bola by tretie najväčšie na Slovensku. 

Petržalku v súčasnosti s ostatnými časťami Bratislavy spája šesť mostov a za najvýznamnejšiu stavbu sa považuje 24-poschodová výšková budova Technopolu či reštaurácia UFO nad mostom SNP vo výške 95 metrov, ktorá dotvára neodmysliteľnú súčasť celej Bratislavy. 

Najväčšie sídlisko na Slovensku je dnes vnímané ako zaujímavé, plnohodnotné ba dokonca reprezentatívne. Vytvára sa tu množstvo nových sídlisk, ktoré už dávno nahradili to, čo tu bolo kedysi. Jedna z mála vecí, ktorá zostala takmer nedotknutá je Sad Janka Kráľa, ktorý je najstarší verejný park v strednej Európe. 

Petržalské sídlisko Slnečnice. Zdroj: slnecnice.sk

Zdielať na Facebooku  
Vyfiltruj si články podla kategórie