Minulosť je dnes - Stratené dedičstvo

Minulosť je dnes - Stratené dedičstvo

Šľachtické sídla s neuveriteľne bohatou históriou, stredoveké hrady, zámky či kúrie sa nám často rozpadajú pred očami. Kedysi honosné panstvá, zaplnené služobníctvom, aristrokraciou a prepychom sa postupom času zmenili na strašidelné ruiny, o ktorých si deti rozprávajú príbehy či legendy. 📖

Kapitola tretia – Stratené dedičstvo 🏰

V tretej etape nášho projektu Minulosť je dnes sme sa zamerali na stratené dedičstvo našich predkov. Podľa neoverných informácií by sa na Slovensku malo nachádzať až 425 kaštieľov a 180 hradov a zámkov spolu s hradnými ruinami. 🗡️  Kaštiele môžeme nájsť v mnohých obciach naprieč celým Slovenskom. Charakterizuje ich najmä honosnosť a architektúra. Boli stavané väčšinou voľne v prírode, prípadne v meste či na vidieku a ich súčasťou zväčša bývali aj nádherné parky alebo záhrady. Boli to mestské či vidiecke sídla šľachty alebo bohatého zemana, ktoré vystriedali stredoveké hrady. Vznikali však aj skromnejšie sídla zemanov a aj mestské obydlia nazývame kúriami. Tieto panstvá boli svedkami osídľovania nášho územia a úžasnej histórie. Hrady na Slovensku boli stavané väčšinou na strategických miestach, aby odolali nepriateľským útokom. Niektoré z nich boli neskôr prestavané na zámky, kvôli čomu stratili svoje obranné funkcie. Stali sa z nich však pohodlné a reprezentatívne sídla.

Život z niektorých pamiatok postupne vymizol a upadli do zabudnutia. Niektoré mali šťastnejší osud a ujali sa ich ľudia, ktorí sa o ne vzorne starajú a často sú stále centrom kultúrneho diania v podobe honosných svadieb, konferencií či rôznych plesov. My v Hiroäs sme vybrali 15 pamiatok naprieč celým Slovenskom, o ktorých by sme vám radi prezradili čosi viac. 📜

Pohodle sa usaďte a nechajte sa vtiahnuť s nami do minulosti. Ukážme najmä mladým ľudom, ako žili naši predkovia v dobe bez sociálnych sietí, internetu, mobilov, televízie a inej modernej techniky. V dobe, keď sa celý marketing točil najmä okolo lokálnych podnikov a remeselníkov, ktorí postupom času vymizli.

#minulostjednes ⬅️

Za pomoc pri pátraní po historických fotografiách a informáciách ďakujeme:

www.hrady-zamky.sk
Facebookovej skupine: Zabudnuté kaštiele, zámky, hrady
Facebookovej skupine: Aristokracia na Slovensku
Facebookovej stránke: Slovensko na historických fotografiách
www.lovechradov.sk
Phdr. Slavomír Karabinoš
Pavel Polka
Andrej Hlaváč

Kaštieľ Rusovce – Monumentálna neogotická stavba so silným romantickým nádychom nachádzajúca sa v bratislavskej mestskej časti Rusovce.

Podľa historických prameňov už v 13. storočí stál v Rusovciach hrad, v listinách označovaný ako „Uruzwar“. S príchodom rodu Zichyovcov nastáva najväčší rozmach rusovského panstva. Pôvodný hrad bol prestavaný na neskororenesančný kaštieľ v roku 1656. Gróf Emanuel Zichy-Ferraris chcel ulahodiť oku svojej anglickej manželky Šarloty a tak dal kašiteľ prestavať v rokoch 1834 – 1850 do neogotického, tudorovského slohu. V okolí kaštieľa sa aj dnes rozprestiera anglický park so vzácnymi drevinami.🌲  Po druhej svetovej vojne došlo v dôsledku opustenia kaštieľa k jeho rozkrádaniu a devastácii. Od roku 1950 bol jeho majiteľom SĽUK, no v súčasnosti je táto národná kultúrna pamiatka v správe Úradu vlády SR a čaká na svoju svetlú budúcnosť.

V novembri 2010 prezident SR Ivan Gašparovič vyzval vládu SR, aby odpredala nepoužívanú prezidentskú vilu na Slavíne s cieľom získať finančné prostriedky na generálnu rekonštrukciu rusovského kaštieľa. Vyjadril tiež názor, že po rekonštrukcii by sa kaštieľ mohol stať domovom prezidenta SR.

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

Pálffyovský kaštieľ – Stupava – Barokový kaštieľ s neskoršími romantickými úpravami, pravdepodobne postavený na mieste vodného hradu, situovaný na okraji parku v historickom centre Stupavy.

Jedným z najvýznamnejších majiteľov boli od roku 1867 Károlyiovci, ktorí prestavali kaštieľ v romantickom duchu. 💖  Posledný majiteľ kaštieľa, gróf Ľudovít Károlyi, opustil svoje panstvo 2. apríla 1945. V čase 2. svetovej vojny bol kaštieľ opustený a poškodený. Po 2. sv. vojne bola v kaštieli zriadená obecná polícia. V roku 1947 kaštieľ vyhorel. V rokoch 1956-58 bol zrekonštruovaný a dnes slúži ako domov sociálnych služieb.

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

Nyáryovský kaštieľ  Sobotište – Kaštieľ sa nachádza na námestí priamo v obci Sobotište neďaleko Senice.

V obci sa nachádzal pôvodný hrad, známy z niektorých rytín. Okolo roku 1637 dal Ľudovít Nyáry hrad prestavať na kaštieľ. V kaštieli sa dodnes zachovali renesančné klenby a barokové schodisko. Súčasnú podobu v renesančno-barokovom štýle získal v druhej tretine 18. storočia. Využíval sa ako ľudová škola, ale aj ako expozícia slovenského družstevníctva. V roku 1994 bolo v kaštieli otvorené Družstevné múzeum Samuela Jurkoviča.

Historická fotografia: Obecný úrad Sobotište

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

Zámok Holíč – Pôvodne gotický hrad sa nachádza na západnom okraji mesta Holíč, v okrese Skalica.

Hrad sa v písomných prameňoch spomína od roku 1256 pod názvom Wywar, teda Nový hrad. Keď okolité územie zabral Matúš Čák Trenčiansky, hrad sa stal základňou jeho vojenských výbojov na Moravu. V tej dobe bol hrad obohnaný vodnými priekopami. Od roku 1489 bol v rukách Czoborovcov, ktorí ho prestavali na štvorkrídlový renesančný zámok. Neskôr sa stal majetkom rodu Habsburgovcov.

Legenda hovorí, že kedysi dávno bol majiteľom holíčskeho zámku bohatý šľachtic. Zámok si veľmi obľúbil, prestaval, nádherne zariadil, aby v ňom mohol žiť spokojne a šťastne so svojou manželkou a dcérou. No zo všetkých skvostov sa netešil dlho, vypukla vojna, odišiel do cudzích krajín a viacej sa nevrátil. Ovdovelá majiteľka trávila väčšinu dňa v zámockej kaplnke pri modlitbách. 👸  Služobníctvo muselo chodiť potichu po chodbách, okenice zostali pozatvárané, zámok onemel. Len krásna dcéra nebohého hradného pána si matkin smútok k srdcu nebrala. Každý deň chodila na zábavy do mesta a na okolité panstvá. Matka jej často dohovárala, aby svoju mladosť nepremárnila v márnivých a povrchných svetských zábavách, ale aby myslela i na svoju dušu. No rozmaznané a bujné dievča si matkinho žiaľu a prosieb nevšímalo. Raz – na Turíce – márne očakávala hradná pani dcérin návrat z plesu. Slnko bolo už vysoko na oblohe, služobníctvo bolo už všetko zhromaždené v tmavej zámockej kaplnke, zvon už tretí raz zval k pobožnosti a staručký kňaz čakal už len na dcérin príchod, aby mohol začať svätú omšu. Čakal márne. K hradnej pani kľačiacej pri oltári pribehol zadychčaný sluha a oznámil jej, že panna sa teraz najlepšie zabáva a na pobožnosť nepríde. Hradná pani, v zúfalstve nad dcérinou bezbožnosťou, prudko vstala a prekliala svoju dcéru slovami:

Nech sa bezbožnica prepadne do hlbín zeme a ani po smrti nech nenájde pokoja, ktorým za živa tak pohŕdala! Sotva túto kliatbu dopovedala, padla do mdlôb, z ktorých sa už viacej neprebrala. Krutá matkina kliatba sa vyplnila. Od toho času sa v zámku za daždivých a búrlivých nocí zjavuje biely mátožný prízrak zakliatej panny. Vychádza z podzemného sklepenia a širokým schodiskom vystupuje do prvého a druhého poschodia. V jednej ruke nesie horiacu sviecu, v druhej striebornú misu. 👻  Kvíli a narieka po zámockých izbách a chodbách a slzy jej padajú do striebornej misy. Až sa vraj misa naplní slzami ľútosti a pokánia, nešťastnica dosiahne pokoja a dostane sa jej odpustenia. No nestane sa tak nikdy. Vždy nad ránom sa z podzemných chodieb vyrúti veľké čierne psisko, vyrazí jej z ruky už takmer slzami naplnenú misu a vypije ich.

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)



Kaštieľ Želiezovce
– Kaštieľ Eszterházyovcov sa nachádza v parku Franza Schuberta v meste Želiezovce a je chránený ako národná kultúrna pamiatka.

Bol postavený v roku 1720 v barokovom slohu.  V kaštieli hľadal inšpiráciu napríklad rakúsky hudobný skladateľ Franz Schubert. Bývali tu bratia Sacherovci, tvorcovia slávnych tort, ale aj arcivojvoda Jozef Ferdinand Habsburský. Poslednou osobou, ktorá tu žila, bola v roku 1944 grófka Coudenhove. Po II. svetovej vojne slúžil kaštieľ ako škôlka.

Legenda hovorí, že syn grófky, ktorý v kaštieli žil, sa rád hral s deťmi z dediny. Jedného dňa však nešťastnou náhodou spadol v parku zo stromu a stratil vedomie. Deti, ktoré nevedeli čo majú robiť sa rozhodli z miesta nehody rýchlo újsť a tak mladého grófa nechali ležať v bezvedomí v tráve. Po pár minutách si ho všimli psy, 🐕  ktoré sa pohybovali v blízkosti kaštieľa a začali okolo jeho nehybného tela štekať. Služobníctvo, ktoré išlo preveriť štekot psov, našlo nevládneho grófa a podarilo sa im ho prebudiť. Od tej doby si všetci v panstve začali viac vážiť psov a grófka sa rozhodla ich dokonca pochovávať v parku v okolí kaštieľa. Vznikol tak zrejme jeden z prvých cintorínov pre domácich miláčikov.

Historická fotografia: Múzeum Želiezovce

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

Kaštieľ Sokolovce – Kaštieľ v obci Sokolovce pochádza z polovice 18. storočia. V druhej polovici 19. storočia bola ku kaštieľu pristavaná veža, ktorá je inšpirovaná talianskou gotikou. V minulosti slúžil ako psychiatrická liečebňa. Dnes je v súkromných rukách a bohužiaľ v dosť zlom stave. V okolí kaštieľa sa nachádzajú skládky s odpadom, ktoré pôvodne krásnemu a rozsiahlemu objektu rozhodne nepridávajú na kráse. 🚮

Niektorí označujú kaštieľ za jedno z najstrašidelnejších miest na Slovensku. Kedysi honosný kaštieľ, neskôr vychýrená psychiatrická liečebňa, stál uprostred dediny, neďaleko obecného úradu. Z honosného barkovo-klasicistického kaštieľa zo začiatku 18. storočia zostala spúšť. Gróf Štefan Gyulai, posledný potomok rodov, ktoré tu žili, odišiel zo Sokoloviec pred frontom v roku 1945. Podľa zápisu v obecnej kronike si najcennejšie veci odviezol na štyroch plachtových vozoch. Kaštieľ po znárodnení slúžil viacerým inštitúciám. Bola v ňom liečebňa tuberkulózy a naposledy psychiatrická liečebňa.

„Otec mi rozprával, ako rodina Gyulaiovcov musela v roku 1945 utekať do Viedne. Keď prišli do kaštieľa Rusi, samopalom vraj hrali na klavíri, kusy nábytku vyhadzovali na dvor a kadečo vystrájali,“ uviedol starosta obce Marián Dóczy pre Plus 7 dní.

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)



Kaštieľ Radošina
– Kaštieľ bol postavený v druhej polovici 16. storočia. Od svojho vzniku slúžil na reprezentačné potreby nitrianskeho biskupstva ako letné sídlo. 

V 16. a 17. storočí sa v kaštieli rád zdržiaval aj ostrihomský arcibiskup Peter Pázmány. Vo veľkej záhrade sa pestovali ovocné stromy 🌳  a šafrán. Dnes je kaštieľ viditeľne opravený a majetkom nitrianskeho biskupstva, kde sídli Komunita Kráľovnej pokoja. Využíva sa ako domov sociálnych služieb.

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

Kaštieľ Veľké UherceNa mieste kaštieľa stál v 15. storočí opevnený hrádok, ktorého časti murív boli zabudované do konštrukcie kaštieľa.

V roku 1622 ho dal postaviť Michal Bossányi s manželkou. Prešiel rôznymi rekonštrukciami, ktoré však boli finančne náročné. Práve preto bol predaný nemeckej rodine Thonetovcov, ktorí boli v tom čase výrobcami nábytku z ohýbaného dreva. V kaštieli sa nachádza romantická rytierska sieň s bustami rytierov na stenách. V roku 1945 bola v kaštieli zriadená škola a internáty. Neskôr slúžili priestory aj ako textilné sklady. Aktuálne patrí potomkovi pôvodných majiteľov Flaviovi Thonetovi, ktorý ho postupne opravuje. 🏰

V budúcnosti by súčasťou kaštieľa malo byť múzeum Thonetovského nábytku či reštaurácia.

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

Kaštieľ Horné SemerovceKaštieľ v barokovom štýle bol postavený v roku 1763 a neskôr bol zmenený do klasicistickej podoby.

V minulosti tu sídlili tri šľachtické rodiny – Hellenbach, Stainlein-Saalenstein a Wilczek, ktoré boli vzdelané a pôsobili aj v zahraničí. Vzdelanci tu pôsobili najmä v úlohe vychovávateľov a učiteľov. Unikátom kaštieľa bola knižnica tunajších šľachticov. 📚  Majetok knižnice bol však počas II. svetovej vojny skonfiškovaný. Knižnicu malo tvoriť takmer 1 500 diel. Kaštieľ bol na konci vojny poškodený a vyrabovaný. V 80. rokoch dokonca aj vyhorel. Od roku 2003 je v rukách súkromných vlastníkov. Bohužiaľ, ako vyhlásená Národná kultúrna pamiatka, bez strechy a s prepadnutým pochodím čaká na zánik.

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)



Zámok Halič
– Návštevníkov Haliča zďaleka víta prekrásny renesančno-barokový zámok vypínajúci sa na kopci nad obcou. Tento zámok (niekde uvádzaný aj ako kaštieľ) vznikol zo staršieho strážneho hradu a jeho najvýznamnejšími majiteľmi boli bohatí a vplyvní Forgáchovci.

Zámok ako ho dnes poznáme dal postaviť v roku 1612 Žigmund Forgách. Dal ho vybudovať v tvare šesťkrídlovej rezidencie, ktorú opevnil baštami, priekopou a nemeckými delostrelcami. Od roku 2005 je zámok v súkromnom vlastníctve. Vďaka tomu sa v roku 2009 začala veľkolepá rekonštrukcia, ktorá vyvrcholila v otvorenie a využívanie zámku ako luxusného hotela. 👰

V zámku sa nachádza aj tajná chodba, ktorá podľa legendy prepájala zámok s vlčím brlohom rytiera Imricha Balassa, ktorý v nej ukrýval pani zámku, krásnu Andrássyovú, do ktorej sa zamiloval.

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

Kaštieľ Kokava nad Rimavicou – Kaštieľ postavila začiatkom 20. storočia rodina Forgáčovcov, ktorá vlastnila pozemky po celom Slovensku.

V prvých rokoch socializmu bol v objekte kaštieľa internát poľnohospodárskej školy a neskôr sídlom lesníckej školy. Od roku 1979 bol priestor využívaný pre praktický výcvik robotníkov. Na Štedrý deň v roku 2013 utrpel kaštieľ veľký požiar. 🔥 Ako spomína Belo Novek, ktorý býval v kaštieli do dvanástich rokov, musel dodržiavať nemenné zásady. Čo sa týka stolovania ich rodu, vždy keď sa hrali vonku, zvolával ich na obed gong. Raňajky začínali presne o siedmej, na ktorých museli byť umytí a učesaní. Kto ich nestihol, čakal až do obeda.

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

Kaštieľ Hradná Súľov – Renesančný kaštieľ bol postavený okolo roku 1600. Objekt bol stavaný podľa vzoru Bytčianskeho kaštieľa a vlastnil ho rod Akajovcov. Veľký rozkvet zažil kaštieľ za čias Márie Madočániovej. V tom období sa tu konali obrovské hostiny, hostia prichádzali až z Budapešti a hudobníci z Viedne hrávali v záhrade plnej vzácnych a krásnych rastlín. Pred kaštieľom sa nachádzal udržiavaný rybník s fontánou, rybami 🐟  a vodnými rastlinami. V roku 1931 bol rybník zahádzany a stal sa z neho močiar.

Momentálny stav historického sídla je veľmi zlý. Pozostatky kaštieľa sú obstavané rodinnými domami, medzi ktorými sa stráca.

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

Kaštieľ Košťany – Rokokovo-klasicistický kaštieľ v Košťanoch pochádza z druhej polovice 18. storočia a stojí na mieste pôvodného objektu, ktorý dal postaviť v 15. storočí Štefan Ruttkay, predstaviteľ jedného z najstarších zemianskych rodov v Turčianskej stolici.

Kaštieľ bol sídlom notárskeho úradu a neskôr po vojne súčasťou hospodárskeho areálu Štátneho majetku. Dnes je v súkromných rukách a slúži ako reštaurácia. 🍲

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

Kaštieľ Košice – Šaca – Barokový kaštieľ rodiny Semsey, sa nachádza na východe Slovenska, v mestskej časti Košice – Šaca, bol postavený v roku 1776.

Ide o jednoposchodovú budovu s oválnou ústrednou sálou. Kaštieľ sa od roku 1944 využíval ako poľnohospodárska budova, liaheň a výkrmňa hydiny, ale aj ako opravovňa strojov a skladové priestory. V 50.tych rokoch čiastočne vyhorel, čo viedlo k totálnemu zdevastovaniu budovy. Rekonštrukcia prišla v 70.tych rokoch, vďaka čomu slúžil kaštieľ ako budova depozitu a dielní pre účely Východoslovenského múzea v Košiciach. V súčasnosti je kaštieľ vo vlastníctve Občianskeho združenia Rokokový kaštieľ Šaca. Využíva sa na prenájom pre rôzne akcie či už v exteriéri alebo interiéri. Budova je veľmi obľúbená aj u fotografov, ktorí tu fotia svadby, reklamné či propagačné fotografie. 📸

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

Kaštieľ Pečovská Nová VesV obci Pečovská Nová Ves sa dodnes zachovalo až 10 kaštieľov čí kúrií, ktorým konkurujú už len obce Liptovský Ján a Brezovica.

Kaštieľ „Bornemisza“ nesie meno podľa vlastníkom Bornemiszovým, ktorým však patril len krátke obdobie, nakoľko bol počas II. svetovej vojny zhabaný a využívaný na skladové účely. Z minulosti sa na ňom zachovali remeselné detaily na oknách, dverách, dlažbe a zábradlí. Posledným vlastníkom bol Štefan Bornemisz, ktorý sa po roku 1989 venoval charite a v roku 1995 bol za svoje služby vysvätený za rytiera Maltézskeho radu 👑 ,  ako prvý slovenský občan.

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)
___________________________________
Pri všetkých kolážach Hiroäs je možnosť vytlačenia fotografie na kvalitné plátno, vhodné ako dekorácia, či na edukatívne účely.

Možnosť výberu veľkosti:

60×40 cm – 75€ s DPH
80×55 cm – 100€ s DPH

Štruktúra plátna: Hladká
Okraje: S potlačou

(Ak by ste mali záujem o fotografie na plátne, kontaktujte nás prosím na ahoj@hiroas.sk a radi pre Vás dielo pripravíme. V rámci Bratislavy Vám ho doručíme osobne a zdarma, prípadne zašleme kuriérom v rámci Európy.)

Case study 🏰

Celkový čas strávený na projekte spolu s prípravou: 1 mesiac
Počet hodín strávených v aute: 42
Počet navštívených kaštieľov: 35
Počet vypitých káv: 18
Počet prejdených kilometrov: cca 1400
Počet hodín strávených postprodukciou: 35

Budeme radi za akékoľvek zdieľanie projektu. 😍

Ak nie je uvedený zdroj historickej fotografie, prípadne autor, pochádza od neznámeho autora alebo z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov. V žiadnom prípade si nenárokujeme autorské práva na historické zábery. Súčasné, farebné fotografie a koláže sú z dielne Hiroäs.

Pozrite si aj:

Minulosť je dnes – Bratislava – Staré Mesto
Minulosť je dnes – Trnava (Malý Rím)

Zdielať na Facebooku  
Vyfiltruj si články podla kategórie