Minulosť je dnes - Spomienky na socializmus

Minulosť je dnes - Spomienky na socializmus

Nie je žiadnym tajomstvom, že my v Hiroäs sa radíme medzi generáciu, ktorá sa narodila až po páde Železnej opony a tak nasledovný článok nehovorí o našich spomienkach na dobu pred rokom 1989. Veríme však, že mnohých opäť raz prenesieme naspäť v čase, vrátime ich do detstva a do ich mladých čias, iným zas ukážeme obdobie dospievanie ich rodičov či starých rodičov. Niektorí na toto obdobie spomínajú radostne, iní so žiaľom. Tak ako nedokážeme zmeniť dejiny, nedokážeme zmeniť ani pohľad jednotlivca. Preto sme sa rozhodli našu najnovšiu kapitolu projektu Minulosť je dnes podať čo najviac objektívne a zároveň ukázať tienisté, ale aj svetlé stránky tejto doby. 

Počas našich príprav sme sa rozprávali s množstvom ľudí, ktorí radi spomínajú na to dobré, čo zažili, a to zlé sa snažia vytesniť. Milovali spartakiádu, Matelka aj Večerníček. Rifle z Tuzexu (Tuzex – podnik zahraničného obchodu predávajúci rozličný, najmä západný tovar, ale len za cudziu menu tzv. „tuzexové poukážky“ alebo častejšie „bony“) boli nedostatkový, ale veľmi žiadaný tovar. Bony sa zháňali kade-tade. Často sa stálo v radoch na banány a iné exotické ovocie. Spomienkový optimizmus je veľký fenomén a preto tí skôr narodení si možno radi zaspomínajú na branné cvičenia, obchodné domy Prior, Pedro žuvačky, ktoré robili tie najväčšie bubliny či najlepšiu detskú hru – céčka.

Mladomanželská pôžička s mimoriadne nízkym úrokom a práca pre všetkých. Trojtisícový plat a k tomu pridelený byt. Pol litra piva za 2,50 Kčs a chlieb za 2,80 Kčs. Komu sa žilo lepšie a komu horšie? Aké boli výhody a nevýhody bývalého režimu? Znie to priam idylicky, prečo však mnohí riskovali väzenie a svoj život v pokusoch o útek do západnej časti sveta? 

Predstava komunistického režimu bola jednoznačná – snaha, aby všetci mali všetkého rovnako. Napriek tomu sa aj vtedy vyskytovali veľké rozdiely medzi jednotlivými platmi. Kšeftovalo sa načierno. Kto obchodoval s mäsom, stavebným materiálom či zeleninou, mohol si zarobiť oveľa viac. Známosti mali vtedy cenu zlata. Samostatnou kapitolou bývalého režimu bolo cestovania. V minulosti fungovali tzv. výjazdové doložky, a na Západ či do Juhoslávie bolo možné dostať sa len na devízový prísľub.

Každý musel pracovať. Pokiaľ ste nepracovali, boli ste považovaný za príživníka, kvôli čomu mnohí skončili vo väzení. Vznikala tak často umelá prezamestnanosť a vo firmách pracovalo výrazne viac ľudí než koľkých firma potrebovala.

Ako sa vlastne komunistický režim dostal k moci? Po druhej svetovej vojne, vo februári 1945 sa konala Jaltská konferencia, kde sa stretli zástupcovia mocností, ktoré bojovali proti nacistickému Nemecku. Sovietsky zväz reprezentoval Josif Stalin, Spojené štáty americké Franklin Roosevelt a Veľkú Britániu Winston Churchill. Spoločne rokovali o mape Európy a ich sférach vplyvu. Po vojne sa tak Európa rozdelila na dva tábory. Medzi nimi neskôr vznikla prísne strážená hranica, označovaná ako Železná opona. Západný blok bol pod vplyvom USA a v týchto krajinách prevládal kapitalizmus. Československo sa stalo súčasťou východného bloku pod vplyvom Sovietskeho zväzu.

Pohodle sa usaďte a nechajte sa vtiahnuť s nami do minulosti. Ukážme najmä mladým ľudom, ako žili naši predkovia v dobe bez sociálnych sietí, internetu, mobilov, televízie a inej modernej techniky. V dobe, keď sa celý marketing točil najmä okolo lokálnych podnikov a remeselníkov, ktorí postupom času vymizli.

#minulostjednes ⬅️

Za pomoc pri pátraní po historických fotografiách a informáciách ďakujeme:

Ústav pamäti národa (www.upn.sk)
www.ba.foxy.sk
www.vtedy.sk
www.bratislavskerozky.sk

Facebookovej skupine: Bratislava na starých fotografiach
Facebookovej skupine: Prešpurčina ešče nezgegla!

1955 vs. 2021 – Lunapark pri PKO – Park kultúry a oddychu nachádzajúci sa v Bratislave na nábreží Dunaja bol centrom kultúrnych a spoločenských podujatí. Lunapark navštevovali najmä rodičia s deťmi, ktoré sa nielen počas víkendu mohli povoziť na kolotočoch, dať si zmrzlinu, zabaviť sa. Dunajské nábrežie už v minulosti slúžilo na romantické prechádzky či pre cyklistov. Mnohí z nich sa práve na promenáde alebo na malom cyklistickom okruhu, ktorý sa nachádzal neďaleko, naučili jazdiť.

Zdroj historickej fotografie: Pohľadnica
Autor historickej fotografie: Neznámy

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

70. roky vs. 2021 – Cukráreň na Hviezdoslavovom námestí patrila medzi najobľúbenejšie v Bratislave. Mnohí ešte dnes spomínajú na údajne najlepšie krémeše.
Nech žije komunistická strana Československa! Komunizmus, náš cieľ. Socialisticky pracovať, socialisticky žiť! Buduj vlasť, posilníš mier! Tieto a veľa ďalších typických hesiel „zdobili“ mestá v celom Československu. Ich úlohou bolo pripomínať silu strany alebo bratstvo so Sovietskym zväzom.

Zdroj historickej fotografie: ba.foxy.sk
Autor historickej fotografie: Neznámy

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

1968 vs. 2021 – V roku 1968 vzniká nová dominanta Bratislavy. Most SNP s dĺžkou viac ako 430 metrov a hmotnosťou vyše 7-tisíc ton sa stal mostnou stavbou storočia na Slovensku. Aby spojili Petržalku s historickou časťou mesta, padlo za obeť takmer celé bratislavské podhradie, Rybné námestie a židovská štvrť. Most začali stavať v roku 1967 a cestná premávka na ňom začala fungovať v roku 1972. V roku 1974 bol kompletne dotvorený aj s kaviarňou Bystrica, ktorá je dnes známa ako reštaurácia UFO – watch.taste.groove.

Podľa Igora Scholza, ktorý na výstavbe mosta pracoval ako vedúci investičnej skupiny, sa búrali prevažne schátrane budovy. Zlikvidovali sa aj niekdajšie dominanty mesta ako synagóga či meštiansky pivovar.

Zdroj historickej fotografie: www.vtedy.sk
Autor historickej fotografie: Viliam Přibyl

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

1972 vs. 2021 – 11. mája 1972 prešiel most SNP záťažovou skúškou, ktorá zaručila jeho bezpečnosť na dlhé desaťročia.

Zdroj historickej fotografie: www.ba.foxy.sk
Autor historickej fotografie: Neznámy

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

Príslušníci Verejnej bezpečnosti merajú rýchlosť vozidiel. Verejná bezpečnosť plnila úlohu polície v Československu. Zanikla v roku 1991 transformáciou na Policajný zbor Slovenskej republiky a Políciu Českej republiky. Typickým znakom Verejnej bezpečnosti boli žlté autá s výstražným majákom a nápisom VB.

Zdroj historickej fotografie: Polícia Slovenskej republiky (Múzeum polície)
Autor historickej fotografie: Neznámy

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

Obchodná ulica Bratislava – Najstaršia dochovaná vináreň v Bratislave sa nachádza na Obchodnej ulici. Už viac ako 60 rokov patrí medzi obľúbené miesta nielen Bratislavčanov. Je nepretržite otvorená od roku 1956, kedy ju založilo vtedajšie poľnohospodárske družstvo PD Vinohrady, ktoré dodávalo víno z neďalekých viníc. Podnik sa tak rýchlo stal vychýreným miestom pre domáce víno, ako aj tradičnú slovenskú kuchyňu.

Zdroj historickej fotografie: www.obchodnaulicaaokolie.sk
Autor historickej fotografie: Neznámy

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

1968 vs. 2021 – Račianske mýto Bratislava – V noci z 20. na 21. augusta 1968 sa začala okupácia Československa. Okrem vojakov Sovietskeho zväzu sa jej zúčastnili aj jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR. Celkovo tak na naše územie počas noci prišlo viac ako 500-tisíc vojakov, 6 300 tankov a 800 lietadiel. Sovieti chceli inváziou zneškodniť „kontrarevolúciu“ a udržať tak socializmus v Československu. Na mnohých miestach sa proti tankom postavili neozbrojení ľudia snažiaci sa ich postup zastaviť alebo aspoň spomaliť. Strhávali názvy ulíc a ničili orientačné tabule. Vojaci na tieto akcie odpovedali často streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na ľudských životoch. V dôsledku okupácie zahynulo v Československu najmenej 108 ľudí.

Zdroj historickej fotografie: Ústav pamäti národa (www.upn.sk)
Autor historickej fotografie: Fedor Bartko

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

1982 vs. 2021 – Obchodná ulica Bratislava – 4. októbra 1899 bola do pravidelnej prevádzky uvedená električková trať k tabakovej továrni. Viedla z Hurbanovho námestia cez Obchodnú ulicu po Račianske mýto. V tom istom roku boli zavedené aj prvé nočné električkové spoje na Hlavnú stanicu. Nočný lístok stál vtedy 10-15 grajciarov (20-30 halierov). Na fotografii zo 6. marca 1982 sa nachádza električka ČKD Tatra T2 s označením linky 13.

Zdroj historickej fotografie: www.imhd.sk
Autor historickej fotografie: Ján Horník

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

Legendárny Mliečny bar či Mliečak na rohu Gorkého ulice a Rybárskej brány hostil celé generácie Bratislavčanov, študentov a mladých rodín s deťmi. Všetci sa tešili, keď si mohli pochutnať na palacinkách, ruskom vajci, mliečnych výrobkoch a koktejloch. Keďže sa mliečny bar nachádzal len pár metrov od budovy Slovenského národného divadla, nebolo prekvapením, ak zákazníci v bare natrafili na známych hercov, ktorí s obľubou chodili na jahodové kokteily. Mliečny bar bol zrušený v roku 1998 a nahradila ho prevádzka McDonald’s.

Na historickej fotografii prebiehajú cyklistické preteky, ktoré boli označované ako Preteky mieru. Mali slúžiť ako náhrada pre šikovných športovcov, ktorí nemohli pretekať v zahraničí. Hovorilo sa im Tour de France východu.

Zdroj historickej fotografie: Bratislava na starých fotografiach
Autor historickej fotografie: Neznámy

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

1988 vs. 2021 – Od roku 1948 sa na Slovensku začala budovať Železná opona. Vyzbrojené vojenské oddiely strážili celý úsek štátnej hranice s Rakúskom a časťou Maďarskej ľudovej republiky, od sútoku riek Morava-Dyje až po sútok riek Dunaj a Ipeľ. V roku 1950 bola iniciovaná výstavba prvých drôtených zátarás – plot z drevených kolov a ostnatého drôtu vysoký od 2 do 3 metrov. Slúžil na spomalenie postupu narušiteľa hranice, snažiaceho sa ilegálne opustiť Československo. Prvé technické opatrenia boli vybudované pozdĺž obcí Petržalka, Jarovce, Rusovce a Čunovo. Pražské veliteľstvo však nebolo spokojné s pribúdajúcim množstvom ilegálnych prekročení hraníc. To spôsobilo, že v roku 1951 bol prijatý zákon, ktorý definitívne spustil pomyselnú Železnú oponu pozdĺž západných hraníc v Československu a priamo sa dotkol života tisícov ľudí, žijúcich v jej blízkosti. V rámci bezpečnostných opatrení bolo niekoľko desiatok obyvateľov zo zakázaného pásma vysťahovaných do vnútrozemia ako politicky nespoľahliví obyvatelia. Príslušníci pohraničnej stráže mohli zatýkať osoby podozrivé z prípravy nelegálneho prekročenia hranice, udeľovať peňažné pokuty, vykonávať osobné prehliadky a výsluchy či používať zbrane pri ochrane hraníc aj voči neozbrojenému narušiteľovi, aby mu akýmkoľvek spôsobom zabránili prejsť cez hranice.

Zdroj historickej fotografie: Ústav pamäti národa (www.upn.sk)
Autor historickej fotografie: Neznámy

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Ústav pamäti národa, Peter Mikle (ÚPN) a Michal Pavlov (Hiroäs)

1988 vs. 2021 – Dňa 23. októbra 1988 okolo 12. hodiny popoludní sa v obci Vysoká pri Morave presúval Trabant. Mal poznávaciu značku z Východného Nemecka. Posádku vozidla tvoril mladý pár: 25-ročný Ulrich, zamestnaný v nemocnici a 22-ročná Kerstin, študentka medicíny. Po celodennom prieskume okolia Bratislavy sa rozhodli utiecť práve v tomto úseku štátnej hranice, vo Vysokej pri Morave. Svoje auto odstavili v tesnej blízkosti ženijno-technickej prekážky a vyskočili na jeho strechu. Hranica od ich auta bola vzdialená len pár metrov. Prestrihali niekoľko ostnatých drôtov, aby sa dostali k brehu rieky Morava a cez ňu do Rakúska. Vo chvíli, keď obaja plávali v Morave, na nich trojčlenná pohraničná hliadka spustila paľbu. Celkovo padlo 102 rán zo samopalu. Útek mladý pár prežil.

Zdroj historickej fotografie: Ústav pamäti národa (www.upn.sk)
Autor historickej fotografie: Neznámy

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Ústav pamäti národa, Peter Mikle (ÚPN) a Michal Pavlov (Hiroäs)

Devínska Nová Ves –  Situácia na hraniciach eskalovala postupným dobudovaním troch paralelných drôtených zátarás, pričom jedna z nich bola napojená na vysoké napätie (5000 – 15000 V). Vo vybraných úsekoch hranice s Rakúskom bola dokonca doplnená o nástražné míny. Neskôr sa však vymenili za oveľa sofistikovanejšie opatrenia, ktoré pozostávali z „rotného signálneho prístroja“ a „samostatného útočiaceho psa“, skrátene SUP. Vďaka nim pohraničná stráž vykonávala svoje zásahy veľmi presne a účinne len s mizivou šancou narušiteľa úspešne prekonať tieto prekážky. Komunisti odôvodňovali Železnú oponu ochranou jej obyvateľov pred škodlivým západom a špiónmi, ktorých jedinou úlohou malo byť vyprovokovanie vojny a prekazenie mierového života v Československu. Pohraničná stráž v rokoch 1979 – 1989 zadržala na slovensko-rakúskej hranici celkom 4068 osôb. Z tohto počtu sa za sledované obdobie pokúsilo z Československa do Rakúska dostať 3491 osôb, pričom na naše územie sa snažilo preniknúť len 269 osôb.

Tak rýchlo a nečakane ako železná opona v 50. rokoch vznikla, bola na prelome 80. a 90. rokov odstránená.

Zdroj historickej fotografie: Ústav pamäti národa (www.upn.sk)
Autor historickej fotografie: Neznámy

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Ústav pamäti národa, Peter Mikle (ÚPN) a Michal Pavlov (Hiroäs)

1959 vs. 2021 – Račianske mýto, Bratislava – História križovatky siaha až do stredoveku, keď v roku 1536 chodili Prešporáci za dobrým vínom, muzikou a zábavou do evanjelickej vinohradníckej obce Rača na celodenné výlety. Presný dátum, kedy bola na Račianskom mýte postavená mýtnica a začalo sa s vyberaním mýta na ceste do mesta, nie je známe. Po roku 1930, kedy sklady vystriedali sociálne pavlačové, na tú dobu veľmi moderné byty sa začalo križovatke hovoriť Račianske mýto. V rokoch 1958 – 1960 sa začala výrazná prestavba. Cintoríny, ktoré sa tu nachádzali, boli zlikvidované a pozostatky zosnulých boli postupne prenesené na cintorín v Slávičom údolí. Dnes tieto cintoríny pripomína pamätná tabuľa v rozáriu na Račianskom mýte, kameň označujúci 8. chodník katolíckeho cintorína pri novinovom stánku a jeden zabudnutý hrob so železným krížom.

Zdroj historickej fotografie: Bratislava na starých fotografiach
Autor historickej fotografie: Anton Šmotlák

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

1968 vs. 2021 – Obchodná ulica, Bratislava – Nakupovanie v bývalom režime sa vyznačovalo obrovským nedostatkom. Exotické ovocie, mandarinky, pomaranče, banány boli v obchodoch len občas, zvyčajne vo vianočnom období. V obchodoch často chýbali bicykle, elektronika, mäso, ale aj napríklad jogurty, žiarovky, zdravotnícke potreby či dámske hygienické vložky. Po tom, čo v roku 1988 došlo k požiaru v Harmaneckých papierňach, nebolo možné zabezpečiť ani dostatok toaletného papiera, ktorý musel byť dovážaný zo zahraničia.

Zdroj historickej fotografie: Bratislava na starých fotografiach
Autor historickej fotografie: Radoslav Schubert

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

1980 vs. 2021 – Obchodná ulica v Bratislave sa tiahne od Michalej brány po Kollárovo námestie. Údajne už v 13. storočí sa tu usídlili maďarskí služobníci Hradu, neskôr tu bývali prevažne vinohradníci. Po prvej svetovej vojne sa stala frekventovanou obchodnou tepnou, usadili sa tu obchodníci a remeselníci.

Podľa sociológa Miroslava Tížika je Obchodná ulica fenomén. Je nemožné sa tu ocitnúť osamote a asi nie je človeka, ktorý by sa ocitol v Bratislave a aspoň sa o ňu náhodou neobtrel. Dlhé roky je centrom domácich, cezpoľných, študentov a dôchodcov a vytvára akúsi dokonalú anonymitu veľkomesta. Na historickej fotografii sa nachádza vozidlo Škoda 9 Tr #8

Zdroj historickej fotografie: www.imhd.sk
Autor historickej fotografie: Zbierka Petra Pankráca

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

1974 vs. 2021 – Suché mýto, Bratislava – Dnes je Suché mýto široká štvorprúdovka, s minimom dôvodov na pristavenia sa. Avšak 40 – 50 rokov dozadu to bolo živé miesto plné obchodov a prevádzok. Jeho časť padla za obeť bombardovaniu počas druhej svetovej vojny a väčšinu budov zbúrali koncom 70. rokov, aby vznikol priestor na vybudovanie mimoúrovňovej križovatky, vedúcej k mostu SNP.

Zdroj historickej fotografie: Bratislava na starých fotografiach
Autor historickej fotografie: Neznámy

Autor koláže: Kristián Majzlan (Hiroäs)
Autor textov: Michal Pavlov (Hiroäs)

____________________________________

Veríme, že sa nám opäť raz podarilo vtiahnúť vás do histórie. Pripomenúť vám mladosť, či ukázať ľudom, ktorí bývalý režim nezažili svetlé, ale aj tienisté stránky, ktoré nielen Slováci zažívali dlhé desaťročia.

Budeme radi za akékoľvek zdieľanie projektu.

Ak nie je uvedený zdroj historickej fotografie, prípadne autor, pochádza od neznámeho autora alebo z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov. V žiadnom prípade si nenárokujeme autorské práva na historické zábery. Súčasné, farebné fotografie a koláže sú z dielne Hiroäs.

Pozrite si aj:

Minulosť je dnes – Stratené dedičstvo

Minulosť je dnes – Bratislava – Staré Mesto

Minulosť je dnes – Trnava (Malý Rím)

Minulosť je dnes – Čarovný kaštieľ ako z Harryho Pottera v srdci Galanty

Zdielať na Facebooku  
Vyfiltruj si články podla kategórie