Čarovný kaštieľ ako z Harryho Pottera v srdci Galanty

Čarovný kaštieľ ako z Harryho Pottera v srdci Galanty

Nadšenci histórie nedovolili Esterházyovskému kaštieľu schátrať. Kúsok po kúsku ho renovujú a vdýchli mu život vďaka kaviarni a vinárni, ktorá je ideálnym miestom pre zorganizovanie nezabudnuteľného podujatia.

Na Slovensku sa nachádzajú stovky kaštieľov. Väčšina z nich chradne a pustne, no sú i také, ktorých krása opantala nadšencov histórie a rozhodli sa im podať pomocnú ruku. Takýto osud stretol i neogotický kaštieľ v Galante, postavený v unikátnom tudorovskom slohu. Za jeho zrodom stojí šľachtický rod Esterházyovcov, ktorý zohral v histórii Galanty významnú úlohu. Neogotický, pôvodne renesančný opevnený objekt vyrástol v roku 1633. Postaviť ho dali bratia Daniel a Pavol Esterházyovci v období prvého mohutného rozmachu moci a hospodárskej prosperity rodu. Ďalší člen rodu Imrich, nitriansky biskup, dal v roku 1736 objekt prestavať do barokového slohu. Súčasná podoba kaštieľa je výsledkom radikálnej prestavby v roku 1861 v duchu romantickej anglickej gotiky. Obklopený je parkom, ktorého strohosť kontrastuje s bohatou výzdobou fasád budovy. V súčasnosti je objekt čiastočne obnovený, nachádza sa tu krásna pivnica a romantická kaviareň s históriou rodiny Esterházy. Ide rozhodne o jednu z najkrajších slovenských kaviarní. V interiéri sa nachádzajú vzácne obrazy, artefakty a historický nábytok, ktorý vám priblíži atmosféru života šľachtického rodu. A práve tu sme vyspovedali Zsolta Takáča, ktorý sa pred pár rokmi spolu s ďalšími aktivistami rozhodol chátrajúci kaštieľ zachrániť.

Občianske združenie Neogotický kaštieľ v Galante vzniklo v roku 2012. Kto stál pri jeho vzniku?

Občianske združenie na záchranu kaštieľa sme založili s partiou nadšencov. Už sme sa viac nemohli dívať na chátrajúcu pamiatku, ktorá si zaslúžila byť pýchou mesta. Dobrovoľníci prispievali finančnými darmi a každú sobotu sme organizovali brigády, ktorých sa zúčastňovali ľudia z blízkeho i širšieho okolia, fanúšikovia histórie a kultúrnych pamiatok i firmy. Časom sme narazili na bod, keď kaštieľ potreboval odborný a ekonomický vstup. Mesto opravilo strechu, z eurofondov sa kaštieľ taktiež čiastočne opravuje, severná veža bola opravená z programu Interreg cezhraničnej spolupráce s naším partnerom, južnú vežu momentálne opravuje mesto a priestor Eszterházyovskej kaviarne je náš súkromný projekt. Spočiatku sme význam miesta až tak neovládali, no dnes už o ňom vieme azda všetko. Kaštieľ slúžil pôvodne ako pevnosť a bol dominantou regiónu. Po Trianone ho Esterházyovci predali štátu a odvtedy až na pár drobných renovácií chátral.

Čo bolo hlavným impulzom pri rozhodnutí kaštieľ zachrániť?

Galanta nemala žiadnu kultúrnu pamiatku a jedná vzácna zóna bol práve tento kaštieľ. Je to mimoriadne unikátna stavba z pohľadu architektúry i svojho vtedajšieho významu. Z pohľadu detailov je mimoriadne vyšperkovaný a trochu možno aj gýčový, zároveň však impoznantný a originálny. Tudorovská neogotika je na Slovensku ojedinelá. Mnohí hovoria, že im pripomína štýl univerzity v Oxforde alebo čarodejnícku školu Harryho Pottera.

Aké sú vaše plány nadchádzajúce obdobie?

V období pred pandémiou sme každý víkend organizovali v pivnici najrôznejšie podujatia. Vináreň pod kaštieľom je totiž skutočným unikátom. Ide o najstaršiu otvorenú vináreň, ktorá je zároveň aj dennou prevádzkou a pôvodné renesančné klenby v kombinácii s moderným dizajnom pôsobia útulne a zároveň veľmi luxusne. Organizujú sa tu svadby, rodinné oslavy, degustácie vín, workshopy či dokonca koncerty.

Viaže sa ku kaštieľu nejaká legenda?

Nejde ani tak o legendu, ako o zaujímavosť z nedávnej smutnej histórie. V rámci bombardovania počas 2. svetovej vojny v roku 1944 zhodil americký ľahký bombardér neodistenú nálož priamo pred vchodové dvere dnešnej kaviarne. Nálož padla aj na terasu, kde sa v tom čase nachádzali dvaja mladí ľudia, Ján a Ilonka. Chceli sa len pozrieť na lietadlá, pri výbuchu však zahynuli a tlakovou vlnou boli hodení až do pivnice. Bomba trafila aj vrchnú časť veže a balkón, ktorý popraskal a v roku 1946 musel byť demontovaný.

Našli ste pri opravách kaštieľa niečo netradičné?

Našli sme fragmenty historickej brány, ktorá je jediná novogotická brána na Slovensku. Ide o liatinovú bránu dovezenú z britských ostrovov, ktorá váži vyše 2700 kilogramov. Keď sme čistili nádvorie, narazili sme na ňu pod zemou a zreštaurovali podľa historických fotografií.

Čo sa stalo s Esterházyovcami?

Rod naďalej funguje. Po Trianone a prepísaní hraníc sa museli rozhodnúť, kde zostanú žiť. Keďže knieža už žilo v Maďarsku, rozhodli sa na Slovensku statky predať Československu a odísť žiť tam. V súčasnosti spolupracujeme s ich súkromnou rodinnou nadáciou a právne povereným nositeľom mena Esterházy som na Slovensku práve ja. Povolili nám zaregistrovať galantský, grófsky erb Mikuláša Esterházyho, pretože dnes je platný už ten kniežací a prišli nám dokonca dva vzácne obrazy za pol milióna eur z obrovskej zbierky na hrade Forchtenstein, kde je okrem iného možné nájsť aj druhú najväčšiu zbierku bojových zbraní v Európe.

Zdielať na Facebooku  
Vyfiltruj si články podla kategórie